Hondruša Hámre

Hodruša-Hámre

14sep

Nachádza sa v západnej časti Štiavnických vrchov v Hodrušskej doline na strednom Pohroní, v západnom svahu niekdajšieho Štiavnického stratovulkánu, ktorého erupcie pred 14 – 13 miliónmi rokov vytvarovali územie Štiavnických vrchov dnešného stredného Slovenska .

Rozprestiera sa od úrovne rieky Hron, ktorá tečie západným smerom a pri Žarnovici dosahuje nadmorskú výšku 212 m n. m. až po hrebeň Štiavnických vrchov.

Celou Hodruško-hámorskou dolinou preteká Hodrušský potok. Jeho dĺžka je 13,5 km, pramení pod vrchom Tanád pri Banskej Štiavnici v nadmorskej výške 830 m n. m.

 

Podnebie prírodne, historicky a turisticky najzaujímavejších území obce je podmienené zemepisnou polohou Štiavnického pohoria, ktoré klimaticky patrí prevažne do oblasti mierne teplého, vrchovitého a vlhkého podnebia s priemernou ročnou teplotou 6 až 8°; Celzia, v lete 18 až 24 °C a v zime od -2 do -10 °C.

Obec Hodruša-Hámre vznikla v roku 1971 spojením dvoch susediacich obcí v Hodrušskej doline – Banskej Hodruše a Dolných Hámrov, ku ktorým bola r. 1980 pripojená aj dovtedy samostatná horská obec Kopanice. Všetky sú známe predovšetkým svojou baníckou históriou, pôvodným prvotným spracovaním rúd – (hutníctvom, železiarstvom, spracovaním striebra či strojárstvom). Prvé písomné zmienky o jednotlivých častiach obce pochádzajú z konca 13. a 14. storočia (Kopanice 1286, Banská Hodruša 1352, Dolné Hámre 1391).
Všetky zmienené časti sú súčasťou Banskoštiavnického stratovulkanického komplexu a sú v podzemí vzájomne prepojené jednotlivými štôlňami, sčasti priechodnými dodnes.

V roku 1376 je Banská Hodruša doložená ako vonkajšia časť mesta Banskej Štiavnice. Jej takto formulovanou časťou bola po správnej stránke až do roku 1952, teda plných 576 rokov.

V miestnych častiach Dolné Hámre a Kopanice sa obyvatelia okrem baníctva a spracovania vyťaženej rudy venovali tiež poľnohospodárskej výrobe. V Dolných Hámroch od konca 19. storočia bolo aj spracovanie vyťaženého striebra v továrni Sandrik, kde sa vyrábali hlavne strieborné príbory a ďalšie predmety pre servírovanie, ale aj bohato tvarované ručne tepané čajové a kávové súpravy, misy , sakrálne predmety – kalichy, monštrancie, svietniky atď.

Na svetovej výstave v Paríži v roku 1900 získala továreň Sandrik pre vtedajšie Uhorsko striebornú medailu v kategórii „spracovanie kovu“. Osobitné uznanie získala Misa s nymfami. Od roku 1902 pri továrni pôsobila aj prvá učňovská škola – ktorej súčasnou pokračovateľkou je dnes Súkromná Stredná Umelecká Škola.

V rámci vymedzovania hraníc územia Banská Štiavnica a okolie, zapísaného do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO bolo do zoznamu zaradených 20 objektov, ktoré dnes patria do katastrov obce Hodruša-Hámre :

  • povrchové dobývky na žile Rabenstein
  • dolnohodrušský tajch
  • štôlňa Rozália
  • štôlňa Prostredná bane Všetkých svätých
  • objekty šachty Lill
  • štôlňa Birnbaum
  • brennerštolniansky tajch
  • hodrušská dedičná štôlňa (Dedičná štôlňa cisára Františka I. Lotrinského)
  • voznická dedičná štôlňa (Dedičná štôlňa cisára Jozefa II.) 10. Prívodné jarky a vodné štôlne v Hodruši a Dolných Hámroch 11. Dedičná štôlňa Moder v Kopaniciach 12. Povrchové dobývky na Baništi v Kopaniciach
  • moderštôlniansky Tajch v Kopaniciach
  • štôlňa Ján Krstiteľ (Baptista)
  • dolná Schöpfer štolňa
  • flotačná úpravňa, nachádzajú vľavo, vedľa štátnej cesty do Banskej Štiavnice na začiatku miestnej časti Banská Hodruša
  • Budova drviarne, nachádzajúci sa vedľa flotačnej úpravne
  • Mayer I.
  • Mayer II. sa nachádza na konci katastrálneho územia Dolné Hámre, tesne pri štátnej ceste smerom na Banskú Štiavnicu

Banícka klopačka nachádzajúca sa asi 200 m od Námestia Kalvárie smerom do hornej Hodruše. Základy tejto renesančnej kamennej hranolovitej veže na vrchu ukončenej krytou ochodzou pochádzajú z roku 1521. Prvá Klopačka, ktorej údery zvolávali baníkov do práce v okolitých baniach a ktorej zvuk úderov bol signálom aj k najväčšiemu sociálnemu povstaniu hodrušských baníkov v rokoch 1525–1526, sa spomína už v prvej polovici 16. storočia.

V obci sú rímskokatolícke kostoly sv. Mikuláša z roku 1387 a sv. Petra a Pavla z roku 1577. Nachádzajú sa tu aj kaplnky sv. Jána Nepomuckého z roku 1865 a Panny Márie z roku 1946.