Náučný chodník Kysihýbel - Banská Štiavnica

Náučný chodník Kysihýbel

14sep

Náučný chodník sa začína na ceste z Banskej Štiavnice do Banského Studenca, pri odbočke vľavo pri plote Arboréta Kysihýbel. Oboznamuje s prírodnými, lesníckymi a historickými zaujímavosťami tejto časti regiónu.

Stredne náročný chodník, dlhý 6,2 km, ktorý zvládnete za 3 – 3,5 hodiny vás zavedie k sústave rybníkov a podchodom popod železničný násyp

Geologický náučný chodník - Banská ŠtiavnicaParadajs

Náučný chodník Paradajs

14sep

Turisticko-náučný chodník má charakter expozície situovanej v prírodnom prostredí okolia vrchu Paradajs, najvyššieho vrchu Hodrušskej hornatiny. Na 19-tich zastávkach vám chodník priblíži geologickú stavbu a vývoj Štiavnických vrchov vrátane histórie baníctva a geologických výskumov.

Paradajs je najvyšším vrchom Hodrušskej hornatiny. Je to vyhliadkový bod

Chodník Milana Kapustu po žile Terézia - Banská Štiavnica

Výhľady na Banskú Štiavnicu

14sep

Štiavnica je veľmi fotogenická, žartom sa hovorí, že tu žije najväčší počet fotografov na kilometer štvorcový. Ponúkame vám niekoľko tipov na krásne výhľady od miestnych fotografov.

Sú zoradené tak, aby sa dali navštíviť za sebou. Pre porovnanie ponúkame niekoľko historických pohľadov z týchto miest.

Zo Štiavnice na Štiavnicu

  • z Ružovej ulice na Starý zámok, Radnicu a kostol sv. Kataríny, ale aj Klopačku a Nový zámok
  • z Vodárenskej ulice nad Nám. sv. Trojice na Starý zámok
  • z Novozámockej ulice na Farský kostol, Kalváriu a štiavnické veže
  • z Novozámockej ulice na Farský kostol, Kalváriu a štiavnické veže
  • z cesty na Židovský cintorín pod Novým zámkom panoramatický pohľad od Farského kostola po Starý zámok
  • z parkoviska pod Novým zámkom na Svätotrojičné námestie
  • z Katovej ulice na centrum: Starý zámok, kostol sv. Kataríny, radnicu a Farský kostol
  • od tenisových kurtov na Resle na mesto, Kalváriu, Frauenberg a Nový zámok
  • z Resly na Starý zámok
  • z Kalvárie (Scharfenberg) na historické centrum mesta, Starý zámok a Nový zámok
  • z reštaurácie Na kopci (Schindelberg) na historické centrum mesta, Starý zámok, Nový zámok
  • od zvonice na Zvonovom vŕšku na historické centrum mesta a Starý zámok

Z kopcov a vrchov

  • z Paradajzu od rozhľadňe panoramatický pohľad od Glanzenbergru, cez Kalváriu, historické centrum až po Sitno
  • Paradajz, kríž = pohľad na celé mesto
  • Paradajz, Otvoska = “hlboký” pohľad do mesta, od Starého zámku po Kalváriu
  • Paradajz, Ottergrund = historické centrum mesta, Starý zámok, Nový zámok i Kalvária
  • Rosniarky = historické centrum mesta, Starý zámok, Nový zámok i Kalvária
  • Trojičný vrch = Nový a Starý zámok, cintoríny Banskej Štiavnice a Frauenberg, budovy Akadémie
  • Glanzenberg = historické centrum mesta, Starý zámok, Nový zámok i Kalvária
  • Hájik = panoramatický pohľad na Kalváriu
  • Sitno = krajiny štiavnického kráteru, všetky obce ako na dlani, zreteľný okraj kráteru

Zdroj: banskastiavnica.travel

Tajchu Klinger - Banská Štiavnica

K tajchu Klinger

14sep

Klingerská vychádzka s trvaním okolo 1,5 hodiny je pomerne pohodlnou prechádzkou typickou štiavnickou montánnou krajinou. Vychádzka k vodnej nádrži Klinger je už roky jednou z najobľúbenejších medzi Štiavničanmi aj návštevníkmi mesta. Ponúka možnosť spoznať, ako je mesto jedinečne včlenené do prírodného prostredia. Súčasne ju možno využiť

Chodník Milana Kapustu po žile Terézia - Banská Štiavnica

Chodník Milana Kapustu

14sep

Červená studňa – sedlo medzi vrchmi Šobov a Paradajz, leží na rozvodí medzi Hronom a Ipľom. Unikátna historická vodohospodárska sústava tajchov a zberných jarkov v okolitej krajine, čiastočne obnovená aj účastníkmi táborov Stromu života Veľká vodárenská nádrž – zásobovala Banskú Štiavnicu vodou už od r.1510, Ottergrundská nádrž – najvyššie položená nádrž v Štiavnických vrchoch (800 m n. m.)

Štiavnický stratovulkán – v mladších treťohorách najväčšia sopka v strednej Európe, Banská Štiavnica leží v bývalej kaldere tejto sopky. Stopy po banskej činnosti (žila Terézia – povrchový výstup zlatostriebornej žily, štôlne, pingy, tajchy) Unikátne Banské múzeum v prírode v pôvodnej bani a iné pôvodné banské pamiatky – štôlne, dedičné štôlne, šachty, jazerá, haldy, stavebné technické pamiatky, náleziská minerálov.

Východisko: Banská Štiavnica, sedlo Červená Studňa (790 m n. m.)

Trasa: Banská Štiavnica – Červená Studňa – Ottergrund – Klinger – Červená Studňa

Dĺžka: 6 km, prevýšenie 80 m

Čas prechodu: 2-3 hod.

Počet zastávok: 16

GPS súradnice: 48.464895 18.888985

Hondruša Hámre

Hodruša-Hámre

14sep

Nachádza sa v západnej časti Štiavnických vrchov v Hodrušskej doline na strednom Pohroní, v západnom svahu niekdajšieho Štiavnického stratovulkánu, ktorého erupcie pred 14 – 13 miliónmi rokov vytvarovali územie Štiavnických vrchov dnešného stredného Slovenska .

Rozprestiera sa od úrovne rieky Hron, ktorá tečie západným smerom a pri Žarnovici dosahuje nadmorskú výšku 212 m n. m. až po hrebeň Štiavnických vrchov.

Celou Hodruško-hámorskou dolinou preteká Hodrušský potok. Jeho dĺžka je 13,5 km, pramení pod vrchom Tanád pri Banskej Štiavnici v nadmorskej výške 830 m n. m.

 

Podnebie prírodne, historicky a turisticky najzaujímavejších území obce je podmienené zemepisnou polohou Štiavnického pohoria, ktoré klimaticky patrí prevažne do oblasti mierne teplého, vrchovitého a vlhkého podnebia s priemernou ročnou teplotou 6 až 8°; Celzia, v lete 18 až 24 °C a v zime od -2 do -10 °C.

Obec Hodruša-Hámre vznikla v roku 1971 spojením dvoch susediacich obcí v Hodrušskej doline – Banskej Hodruše a Dolných Hámrov, ku ktorým bola r. 1980 pripojená aj dovtedy samostatná horská obec Kopanice. Všetky sú známe predovšetkým svojou baníckou históriou, pôvodným prvotným spracovaním rúd – (hutníctvom, železiarstvom, spracovaním striebra či strojárstvom). Prvé písomné zmienky o jednotlivých častiach obce pochádzajú z konca 13. a 14. storočia (Kopanice 1286, Banská Hodruša 1352, Dolné Hámre 1391).
Všetky zmienené časti sú súčasťou Banskoštiavnického stratovulkanického komplexu a sú v podzemí vzájomne prepojené jednotlivými štôlňami, sčasti priechodnými dodnes.

V roku 1376 je Banská Hodruša doložená ako vonkajšia časť mesta Banskej Štiavnice. Jej takto formulovanou časťou bola po správnej stránke až do roku 1952, teda plných 576 rokov.

V miestnych častiach Dolné Hámre a Kopanice sa obyvatelia okrem baníctva a spracovania vyťaženej rudy venovali tiež poľnohospodárskej výrobe. V Dolných Hámroch od konca 19. storočia bolo aj spracovanie vyťaženého striebra v továrni Sandrik, kde sa vyrábali hlavne strieborné príbory a ďalšie predmety pre servírovanie, ale aj bohato tvarované ručne tepané čajové a kávové súpravy, misy , sakrálne predmety – kalichy, monštrancie, svietniky atď.

Na svetovej výstave v Paríži v roku 1900 získala továreň Sandrik pre vtedajšie Uhorsko striebornú medailu v kategórii „spracovanie kovu“. Osobitné uznanie získala Misa s nymfami. Od roku 1902 pri továrni pôsobila aj prvá učňovská škola – ktorej súčasnou pokračovateľkou je dnes Súkromná Stredná Umelecká Škola.

V rámci vymedzovania hraníc územia Banská Štiavnica a okolie, zapísaného do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO bolo do zoznamu zaradených 20 objektov, ktoré dnes patria do katastrov obce Hodruša-Hámre :

  • povrchové dobývky na žile Rabenstein
  • dolnohodrušský tajch
  • štôlňa Rozália
  • štôlňa Prostredná bane Všetkých svätých
  • objekty šachty Lill
  • štôlňa Birnbaum
  • brennerštolniansky tajch
  • hodrušská dedičná štôlňa (Dedičná štôlňa cisára Františka I. Lotrinského)
  • voznická dedičná štôlňa (Dedičná štôlňa cisára Jozefa II.) 10. Prívodné jarky a vodné štôlne v Hodruši a Dolných Hámroch 11. Dedičná štôlňa Moder v Kopaniciach 12. Povrchové dobývky na Baništi v Kopaniciach
  • moderštôlniansky Tajch v Kopaniciach
  • štôlňa Ján Krstiteľ (Baptista)
  • dolná Schöpfer štolňa
  • flotačná úpravňa, nachádzajú vľavo, vedľa štátnej cesty do Banskej Štiavnice na začiatku miestnej časti Banská Hodruša
  • Budova drviarne, nachádzajúci sa vedľa flotačnej úpravne
  • Mayer I.
  • Mayer II. sa nachádza na konci katastrálneho územia Dolné Hámre, tesne pri štátnej ceste smerom na Banskú Štiavnicu

Banícka klopačka nachádzajúca sa asi 200 m od Námestia Kalvárie smerom do hornej Hodruše. Základy tejto renesančnej kamennej hranolovitej veže na vrchu ukončenej krytou ochodzou pochádzajú z roku 1521. Prvá Klopačka, ktorej údery zvolávali baníkov do práce v okolitých baniach a ktorej zvuk úderov bol signálom aj k najväčšiemu sociálnemu povstaniu hodrušských baníkov v rokoch 1525–1526, sa spomína už v prvej polovici 16. storočia.

V obci sú rímskokatolícke kostoly sv. Mikuláša z roku 1387 a sv. Petra a Pavla z roku 1577. Nachádzajú sa tu aj kaplnky sv. Jána Nepomuckého z roku 1865 a Panny Márie z roku 1946.

 

Milí naši hostia, vedenie nášho hotela sa rozhodlo aj na základe odporúčania Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska pripojiť k výzve o dočasnom uzatvorení hotela.

Vážime si Vaše zdravie, ale aj zdravie našich zamestnancov a ich rodinných príslušníkov.

Uzatvárame celý hotel do odvolania.

Veríme, že sa situácia celospoločensky upokojí.

Držme si palce a správajme sa zodpovedne, aby sa nám podarilo všetkým, čo v najlepšej možnej miere ustáť toto obdobie.

Prajeme veľa zdravia Vám aj Vašim blízkym!

V prípade rezervácií píšte na e-mail recepcia@hoteldaro.sk